17. mája 2014 vyvrcholia oslavy 20 rokov MS na Slovensku. V tento deň sa v kinosále Kultúrneho domu v Dolnej Súči konala slávnostná akadémia, po akadémii sv. omša a po nej 8. ples MS.
Všetci, čo už 20 rokov každoročne pripravujú letné kurzy, ale aj mnoho iných využili toto jubileum, aby sa poďakovali Bohu aj všetkým svojim pomocníkom a nasledovníkom.
Dňa 17. mája 20014 od dvanástej hodiny sa začali schádzať slávnostne oblečení, ale aj naladení hostia. V kinosále kultúrneho domu v Dolnej Súči ich už čakalo ozvučené prostredie /vďaka, Džoxy/, vyhrávala známa kapela pod vedením Vlada Zelíka. Velikánske 4OO sedadlové hľadisko sa len pomaly zapĺňalo. S maličkým zaváhaním sme spoznávali aj tých, ktorých sme nevideli už takmer dve desaťročia. Ako vždy, vítaniu a objímaniu nebolo konca – kraja.
Na úvod slávnostného programu sme vo videu pouvažovali nad otázkou – Quo vadis, rodina, pripomenuli sme si, akú úlohu majú manželia už od stvorenia sveta a poukázali sme na to, že „Snažením Manželských stretnutí je šťastie manželov a šťastie ich detí.“ V druhej časti videa Kari a Tertu z Fínska hovoria o tom, že v Manželských stretnutiach vidia vypočuté modlitby a trápenia žien žijúcich v nešťastných manželstvách, vidia tu vyslyšané stáročné prosby našich predkov. Ich pokračovatelia Gitka a Miloš Vyleťalovci z ČR hovoria, že najdôležitejší je tu priestor, ktorý dostávajú manželia na vzájomné stretnutie svojich duší, stretnutie s Bohom a tiež aj stretnutie priateľov, ktorí majú spoločný cieľ.
Konečne sme sa v histórii dostali k roku 1994, pripomenuli sme si významné chvíle v Starej Turej a za zvuku fanfár sa na javisku naživo objavili Anička a Janko Vojtekovci. Po prekrásnej ďakovnej aj oslavnej modlitbe nás profesionálne a s vtipom sprevádzali prvými nesmelými rokmi. Ďakovali Pánu Bohu, ale aj všetkým, cez ktorých sa nám otvorili oči a my sme „ uvideli svetlo čisté.“
Na pódium si ako svojich hostí pozvali manželov Demeterovcov, Jiříčkovcov, Káňovcov, ktorí boli opornými stĺpmi prvých ročníkov MS. Medzi prítomnými síce neboli, ale na plátne sme uvideli aj našich drahých Potokárovcov, ktorí prispeli k „skultúrneniu“ Manželských stretnutí. Janko Vojtek precítene recitoval báseň, ktorá vytryskla zo srdca Milošovi po ich prvých „Manželákoch“ a Vladko Zelík spustil „Požehnávaj, Pane, Manželské stretnutia.“ . Do kresla pre hostí sa posadili aj Polakovičovci a ďalej boli „spolumoderátormi“ - názory, spomienky, ale aj vízie do budúcnosti ťahali z Mariána Valábka a čo – to o rodine v EÚ nám povedali aj manželia Anka a Vlado Záborskí.
O bohatej činnosti Centra pre rodinu v Ostrave nás poinformovali manželia Zajíčkovci. Úsmevné pozdravy z Kroměřížskeho kurzu nám sprostredkovali Maruška a Martin Šmídkovci aj básničkou, ktorú špeciálne pre túto príležitosť napísal Honzo Šlachta.
Všetci si uvedomujeme, že Manželské stretnutia by neboli tým, čím sú, keby tam neboli prítomné aj naše deti. Aby aj na tejto rovine prebiehalo všetko OK, Lydka Čeledová už dvadsať rokov, na prvom aj druhom turnuse drží oprate pevne v rukách a vďaka nej deti, animátori, rodičia, ale aj personál internátu môžu žiť navzájom v úplnej zhode, vychádzajúc si vo svojich potrebách v ústrety. Lydka aj tento víkend školila našich budúcich animátorov, tak sme ju mohli medzi sebou privítať len pomocou videotechniky. Ako jeden z výsledkov jej snaženia sa nám predstavili aj Paťo a Marika Hupčíkovci – oni boli pod jej taktovkou najskôr animátori, potom snúbenci, manželia a teraz ako rodičia, ktorí privádzajú svoje deti do skupiniek Lydkiných animátorov. S úsmevom porovnávali službu animátorov kedysi a teraz – všetko vtedy, ale aj dnes prebieha tak, ako má - rodičia sú disciplinovaní a animátori ochotní. A že by to už bolo dvadsať rokov? Pri pohľade na týchto mladučkých manželov sa nám to nechcelo uveriť ...
Laco Baránek sa rozhovoril o svojich snoch, v ktorých rieši Manželské stretnutia seniorov /MSS/ v roku 2034. /Ak Pán Boh dá a my dožijeme/. Milou spomienkou a zároveň vážnou výzvou pre nás sú aj manželia Martinkovci , ktorí nás vyzývajú - šťastné manželstvo je o tom, že – CHCEM, ABY TI BOLO PRI MNE DOBRE.
Veľmi si vážime, že sme medzi nami mohli privítať aj pána starostu obce Dolná Súča – kolísky Manželských stretnutí. Pán starosta iste usúdil, že rečí z pódia už bolo dosť, tak nás na privítanie pozdravil prekrásnou piesňou Slovenská rodná dedina, za čo si od prítomných získal „standing ovacion“. Tak na naše veľké potešenie pridal ešte jednu prekrásnu ... Vďaka.
Nakoniec Janko a Anička Vojtekovci všetkým prítomným oznámili abdikáciu celého vedenia I. kurzu. V závere slávnostnej akadémie chceli do funkcie uviesť novú generáciu nadšencov, ktorí budú pokračovať v začatom diele. Bolo však už 18 hodín aj nejaké minúty. Už predtým „akčná Naďa a zodpovedný Roman“ Plevovci však išli pripraviť všetko potrebné do kostola, veď o 18:00 mal začať slúžiť sv. omšu pán biskup. Pred kostolom jeden z duchovných otcov pred Naďou chválil „ ... aké to tu máte pekne upravené...“ A Naďa s nadšením oboznamovala: „Pravdaže, veď dnes čakáme pána biskupa!“ Zbadala sa až pred oltárom – dotyčný duchovný bol sám pán biskup.
Z uvádzania do funkcie tak vzišlo a aj my sme sa ponáhľali ozlomkrky do kostola.
Celá akadémia bola veľmi dôstojná, slávnostná a radostná zároveň. Zúčastnilo sa jej okolo 150 ľudí, spolu sme spomínali, ďakovali a žasli nad tým, ako rýchlo ten čas letí. Bolo nám spolu dobre, tak ako vždy. A to ešte nespomínam občerstvenie – chlebíky, koláče, kávu, čaj, kofolu. A nielen to – ochotné ruky všetkých Dolnosúčanov, ktorí toto všetko pre nás pripravili – tí, čo už zažili „Manželáky, ale aj ich tetky, susedky, svatky, kmotričky, ochotné mamy z Modlitieb matiek a všetkých, čo nás tak milo prijali a obslúžili. Aj im patrí naša ďakovná modlitba. Ako obdiv nech im slúži vyjadrenie jedného z účastníkov Akadémie: „ Som hrdý na to, keď môžem povedať o sebe, že pochádzam zo susednej dediny“. A ďalšia pani s vďakou vyznala: „Vo svojom živote som ešte nič krajšie nezažila.“
Svätá omša bola veľmi slávnostná, veď prišiel aj spomínaný pán biskup Tomáš Galis. Sme mu vďační, že prijal pozvanie manželáckej rodiny. Spolu s don Marianom Valábkom, miestnym pánom farárom Jozefom Kunom, správcom Rodinkova Romanom Sekom a vdp. Jurajom Križanom odslúžili sv. omšu a po nej už začala druhá časť osláv 20. výročia.
8. PLES MS
Jeho podtitulok bolo inauguračný, čo už predznačovalo, že niečo končí a niečo začína. Organizátori 1. turnusu: Vojtekovci, Gräffingerovci a Michálikovci odovzdali „symboly moci“ nastávajúcemu vedeniu: Plevovcom, Hupčíkovcom a Orieškovcom. Boli slávnostne inaugurovaní do svojich funkcií, rovnako ako aj Rajskí, ktorí sa stali hl. organizátormi MSS- Manželských stretnutí pre seniorov. 2. turnus MS úspešne vedú ďalej Polakovičovci, k čomu dostali tiež potrebné symboly, aby vydržali i naďalej.
V hlavnom programe sa vlastne predstavili i noví organizátori nasledujúcich ročníkov manželáckych plesov, takže jednu súčanskú partiu nahradila druhá. Museli si poradiť s takmer 270 hosťami, ktorí sa prišli zabávať z rôznych kútov Slovenska. A veru zábava bola ako sa patrí, tanečný parket stále plný. Nestarnúce hity nás rozhýbali od najmenších vytrvalcov až po tých najstarších, ktorí sa nenechali zahanbiť. Okrem hudby a tanca nám program spestrili i mladí z divadelného súboru Giovanni s krátkou ukážkou ich historickej divadelnej hry. A ako to už býva, nechýbala ani bohatá tombola z darov, ktoré sa nazhromaždili. Žrebovali sme dokonca o 3 víkendové pobyty a hlavná cena: pobyt na Manželských stretnutiach snáď vyhrali tí, ktorým to patrí. Od prvej večere sme riadne vyhladli a tak po polnoci sa na nás usmievalo pečené prasa, ale len chvíľu a kapustnica od súčanského pána farára tiež chutila skvele! Do záveru plesu sme ešte vytancovali poslednú energiu a pomaly sme sa rozišli s nádejou, že o rok sa zabavíme rovnako skvele, ak nie viac!
V súvislosti so slávnostnou akadémiou si ako ohliadnutie za našimi začiatkami môžete pozrieť videá na stránkach:
- Odkiaľ prišli Manželské stretnutia na Slovensko
- ZAČÍNÁME - Letný kurz Manželských stretnutí v Starej Turej 1994
Michálikovci a Kováčovci
