Vytlačiť

Letný kurz Manželských stretnutí - 2.turnus (B.Bystrica 18.-26.7.2015)

Tohtoročný - 22. ročník Manželských stretnutí na Slovensku bol na jednej strane ako každý z tých predchádzajúcich, ale zo strany druhej predsa len aj iný – niesol sa v znamení viacerých zmien vyvolaných predovšetkým rozsiahlou rekonštrukciou internátu v bloku „B“, kde sme preto nemohli byť ubytovaní; ale nielen tých. Ale poďme pekne poporiadku.

Účastníci druhého turnusu MS 2015 začali postupne prichádzať do Banskej Bystrice v sobotu 18.júla poobede a tých, čo boli ubytovaní v budovách internátu dolu pod cestou čakala prvá orientačná skúška, lebo tam sme doteraz ešte nikdy nebývali. Ale každý nakoniec cestu do svojej izby nejako našiel, aj keď to bolo o dlhých chodbách, malých výťahoch a množstve schodov. A tak sme sa až do neskorého večera postupne schádzali a zvítavali – niektorí v radosti z opätovného stretnutia, iní v očakávaní, čo ich čaká.

Nedeľné ráno sme začali všetci spoločne o 9:00 svätou omšou, po nej informáciami „potrebnými na úspešné prežitie“ a potom nás už čakal prvý obed, pri ktorom sme skúšali, ako veľmi sa musí dlhý rad čakajúcich pokrútiť a meandrovať, aby sa zmestil aj vo vestibule zmenšenom o časť, ktorá bola teraz oddelená pre robotníkov pracujúcich na bloku „B“.

No a v nedeľu popoludní sa pred prvou prednáškou ako vždy odovzdávali deti prvý raz do skupiniek, ale tentoraz to bolo vo vstupnej chodbe spodných internátov, lebo priestor pred hornou budovou bol kvôli stavebným prácam neprístupný. Tento prvý deň sme na rozdiel od minulosti, ukončili trochu ináč – tak, že sme sa večer o 20:00 hod. stretli v aule na adorácii za biskupskú synodu, rodiny a Manželské stretnutia, lebo práve téma rodiny a jej budúcnosť je v tomto čase nanajvýš dôležitá.

Ako sme si už za posledné roky zvykli, tak každý ročník MS máva svoju ústrednú myšlienku – tému. Tentoraz to bola svadba v Káne Galilejskej s tým známym „Nemajú vína!“. Na začiatku sme sa aj výzdobou aj malým zahraným vstupom preniesli medzi vtedajších svadobčanov do Kány, aby sme si uvedomili, že aj nám v našich manželstvách to víno lásky, citlivosti, porozumenia, trpezlivosti, prijatia, ohľaduplnosti, služby,... môže dôjsť a musíme pracovať na jeho doplnení. A tak sme sa pomocou prednášajúcich s ich svedectvami a po nich prácou v skupinkách učili, čo s tým robiť. Snažili sme sa prísť na to a viac spoznať, čo je práve v tom našom vzťahu potrebné zmeniť alebo urobiť úplne ináč, aby sme ho opäť oživili, či po období stagnácie posunuli ďalej. A práve toto sebapoznávanie vo vzťahu a spoločné hľadanie bolo tým dopĺňaním nádob našich manželstiev vodou, aby sa postupne opäť mohla stať vínom. Aby sme to mali neustále na pamäti, tak nám to počas celého týždňa pripomínalo šesť nádob na pódiu pri svadobnom stole, do ktorých každý prednášajúci pár po skončení svojej prednášky trochu vody nalial.

Aby bola táto práca na našom vzťahu, čo najúčinnejšia, tak Manželské stretnutia ponúkajú viaceré pomocné prostriedky. Prv ako ráno vstala väčšina, bolo možné deň začať spoločnou rannou modlitbou, ktorá mohla byť na začiatku pre niekoho nezvyklá, ak doteraz na takú komunikáciu s Bohom naučený nebol. Tiež sa dalo kedykoľvek vo dne, či v noci zastaviť v kaplnke a v tichu Božej prítomnosti uvažovať a zložiť svoje bolesti, starosti i slabosti do rúk Pána. Počas celého týždňa boli k dispozícii aj kňazi na rozhovor alebo sviatosť zmierenia a kto chcel sa mohol zúčastňovať aj každodennej svätej omše.

Do takto rozbehnutého programu nám hneď na začiatku týždňa prišla taká malá skúška, ako vieme operatívne reagovať na zmenenú situáciu (asi ozaj iba preto, aby sme si pripomenuli, že život prináša zmeny, ktoré máme vedieť prijať a vysporiadať sa s nimi, lebo tempo a rozsah nasledujúcich prác ani zďaleka nezodpovedal naliehavosti požiadavky). V utorok nás totiž správa internátu vyzvala preparkovať všetky autá z veľkého parkoviska, ktoré sa malo opravovať a pokrývať novým asfaltom. Veru sme pri tom spomínali na prvý turnus, kde to už majú zvládnuté v najvyššom stupni dokonalosti, lebo oni toto veľké parkovisko nemávajú vôbec kvôli promóciám, ale nejako sme to zvládli aj my.

Keď dva týždne pred nami začínal prvý turnus, tak sme s nimi spolucítili kvôli horúcemu počasiu, ktoré vtedy bolo, ale zároveň sme dúfali, že sa tak zvyšuje pravdepodobnosť, že my toho budeme ušetrení. No počasie sa rozhodlo ináč a ukázalo aj nám, že má dostatok síl vytlačiť teplomery k 35 stupňom, takže pre väčšinu z nás bolo jasné, ako strávi stredajšie voľné popoludnie a hľadala osvieženie pri vode. Ako kompenzácia horúcich dní prišlo v druhej polovici týždňa aj osvieženie v podobe búrok, na ktorých intenzitu doplatili niektoré skupinky väčších detí, keď boli vonku a podarilo sa im aj celkom slušne zmoknúť. To sme však ešte nevedeli, že sa nám počasie postará aj o ďalšiu zmenu, akú sme na manželákoch ešte nemali.

Animátori odviedli kus práce, lebo bolo ozaj náročné vysporiadať sa s tak extrémnym počasím, vymyslieť deťom program do horúčav i v daždi a stíhať aj ten svoj vlastný. Boli to doslova behy na dlhé trate a ešte aj s veľkým prevýšením J, lebo mali ubytovanie dolu pod cestou a na najvyšších poschodiach. Klobúk dolu. A ako vždy, aj tento rok dokázali s deťmi pripraviť program na štvrtkový večer, kde ukázali rodičom, čo všetko sa v ich ratolestiach skrýva. Veľká vďaka.

A tak nám veľmi rýchlo plynul deň za dňom, postupne pribúdali témy a rozširoval sa okruh oblastí, v ktorých sme sa mohli hľadať a nachádzať to, čo snáď bráni nášmu manželstvu napredovať.

Ani sme sa nenazdali a prišla sobota so svojou poslednou prednáškou a po nej maturita. Toľko spomínané počasie už od rána nevyzeralo dobre, dokonca až natoľko, že niektoré celodenné výlety detí boli na poslednú chvíľu zmenené. Už počas doobedia celkom slušne napršalo a na poobedie sa rozpršalo úplne, takže nás čakala historicky prvý raz maturita v daždi. Poniektorí prišli už na jej štart mokrí, lebo tentoraz sme kvôli rekonštrukciou zaplnenému vestibulu začínali dolu v prednáškovej sále. Ale väčšinu to neodradilo a na trať s požehnaním rabína vyrazili. Kto zvládol rozbahnený chodníček okrajom obilného poľa pod Laskomerom a ešte aj úvodné stúpanie naň, ktoré pripomínalo skôr šmykľavku, ako lesný chodník, ten už potom prešiel všetko. Aj keď pod dáždnikmi a bez možností posedieť si v prírode - poniektorí dokonca úplne naboso J - ale maturita bola ako má byť, dokonca už aj so slniečkom v jej úplnom závere.

A potom nasledovali prípravy na večer, fotografovanie, slávnostná svadobná svätá omša pre rodičov s obnovou manželských sľubov, samostatná svätá omša detí a animátorov (pre istotu tentoraz v jedálni a nie vonku) a na záver tradičná slávobrána detí rodičom s poriadnym krikom a potleskom ako sa patrí.

Na druhý deň, v nedeľu ráno, sa nám ťažšie vstávalo na skorú svätú omšu ešte pred raňajkami, ale tak to už býva, aby sme potom stíhali slávnostný záver.

Svadobčania z Kány nás na chvíľu znovu vtiahli medzi seba o dve tisícročia naspäť, aby sme si potvrdili, že Ježiš zázraky robí - ak mu uveríme a urobíme všetko, čo nám povie. A toto je už len v našich rukách a potom aj to, ako s tým všetkým naložíme - čo si necháme znovu vziať prostredím, do ktorého sa vrátime, čo si zachováme, s čím sa podelíme.

Bol tiež čas na obzretie sa späť za stráveným týždňom, priestor na svedectvo aj na poďakovanie sa za všetko, čo sme dostali.

No a potom už prišli animátori s deťmi a práve im zorganizovaným a vedeným hlavnou animátorkou patrí asi tá najväčšia vďaka – tentoraz sa im tak symbolicky zniesla na hlavy v podobe balónov, na ktorých mal každý animátor priviazanú nejakú myšlienku, slovko na povzbudenie.

A potom nasledovalo už tradičné požehnanie tehotných mamičiek, spoločná modlitba s požehnaním na cestu a rozlúčili sme sa ako už býva zvykom piesňou "Spoj nás v jedno Pane".


Sme vďační Pane, že požehnávaš Manželské stretnutia a že Tvoji anjeli nad nami stále bdejú.



Na záver ešte jeden pohľad na Manželské stretnutia, trochu iný. Možno si to až tak neuvedomujeme, ale oni sú v podstate celé o službe – nebyť tých, čo sú ochotní poslúžiť druhým, tak by neboli MS:


Všetkým veľmi, veľmi, veľmi ďakujeme a prosíme Pána, aby vás odmenil, lebo On najlepšie vie ako.


A ako by to bolo bez celkovej štatistiky kurzu, že?


šiesti manželom – saleziáni: don Marián Valábek, don Jozef Dőmény, don Juraj Benca, don Jozef Zachar, don Jozef Kupka a diecézny kňaz Marek Iskra

a dvaja animátorom - don Jozef Skala a Martin Lučko (Maťo bol na MS už predtým 2x ako seminarista a teraz prišiel aj ako úplne „čerstvý“ novokňaz).



Bohu vďaka za všetkých a za všetko, čo nám aj tohtoročné Manželské stretnutia dali.

Juraj a Gabika Polakovičovci



V prílohách zasielam ranné a večerné zamyslenia a nedeľné príhovory, ktoré som mal na tohoročných manželákoch na prvom aj druhom turnuse približne rovnaké (mnohí sa na to pýtali a tak ich dávam k dispozícii).

 

don Marian Valábek


Fotky manželských párov

Fotili Peter Herceg, Peter Mojto, Filip Tomek, Matej Makovník a Rado Zelik

Fotky skupiniek

Fotili Peter Herceg, Peter Mojto, Filip Tomek, Matej Makovník a Rado Zelik

Fotky všeobecné

Fotil Juraj Polakovič, Fotil Peter Mojto, Julka Uherová, Radovan Zelik, Matej Makovník