V sobotu 25. apríla 2009 sa v Bratislave krátko po 15. hodine na Jelačičovej ulici postupne schádzali známe tváre z rodiny Manželských stretnutí. Zišlo sa 13 kompletných manželských párov, 5 manželov bez svojich polovičiek, 5 detí manželov z MS a 9 rôznych známych, ktorí doplnili voľné miesta. Pribudli 2 kňazi a miesta v autobuse sa úplne zaplnili. Vytvorili sme spoločenstvo 47 pútnikov. Dvaja vynikajúci vodiči naštartovali klimatizovaný autobus Mercedes a nabrali sme kurz Taliansko. Cestu sme si krátili modlitbami, spevmi, vtipmi a všetci sme sa navzájom predstavili a povedali niečo o sebe. Túto aktivitu iniciovala a viedla Marjka Kuželová. Obdivovali sme nádhernú prírodu, výborné cesty a nekonečné množstvo viaduktov a tunelov, z ktorých ani jeden nebol uzavretý, ako je to zvykom u našich až dvoch tunelov.
Nasledujúce ráno sme sa prebúdzali pri Assisi a tam sme mali našu prvú pútnickú zastávku. V Kostole Panny Márie Anjelskej je známy kostolík Porziunkula a miesto skonu sv. Františka. Po svätej omši sme sa vybrali do baziliky sv. Františka a sv. Kláry, pozreli sme si aj kostolík San Damiano. Na týchto miestach, najmä pri hrobe sv. Františka, sme vkladali do jeho príhovorov svoje osobné potreby a mysleli sme aj na celú rodinu MS. Potom sme sa presunuli do známeho mesta Loreto, kde je v bazilike Svätyňa svätého domu. Je tu prenesený domček Panny Márie, v ktorom sa udialo zvestovanie nášho Pána. Domček je umiestnený v krásnej bazilike, kde je veľa nádherných vecí, ktoré človeka napĺňajú úžasom. V Lorete sme prespali v tichom hoteli a po raňajkách sme nabrali kurz Manopello. Tu sme si pozreli františkánsky kostol so starodávnou relikviou – plátenou šatkou, na ktorej je zobrazená tvár Pána Ježiša. Potom sme pokračovali stále na juh a zastavili sme sa pri Jadranskom mori. Dvaja odvážlivci sa odvážili aj normálne vykúpať a jeden ďalší si namočil aspoň nohy až po kolená. Potom sme navštívili mestečko Lanciano. Je to miesto eucharistického zázraku. Je tu vystavená hostia a kalich s pemenenou krvou a telom Pána Ježiša. Tu sme práve na mieste tohto zázraku, v malej kaplnke, slávili aj sv. omšu.
Potom sme nabrali kurz San Giovanni Rotondo. Prišli sme tu v daždi a večer. Rýchlo sme sa ubytovali, dobre navečerali a dobre sa nám usínalo v pekných izbách. Po raňajkách sme sa vyviezli na parkovisko a začali sme prehliadku miesta, kde pôsobil sv. páter Pio. Jeho telo po 40 rokoch vybrali z hrobu a je teraz vystavené v krypte. Mohli sme si ho neporušené pozrieť úplne zblízka. Tu sme vkladali do jeho orodovaní naše prosby a modlitby. Videli sme miesta, kde žil, predmety, ktoré používal, mieto kde spovedal a veľa iných autentických vecí. Navštívili sme aj nemocnicu, ktorú založil. Tu sme mali aj sv. omšu a krížovú cestu. Pozreli sme si aj novú obrovskú baziliku. V rozjímaní a modlitbách sa rýchlo priblížil čas odchodu. Asi o 18.15 sme nabrali kurz Bratislava. Čakala nas 1 400 km cesta. Vynikajúci vodiči sa striedali po 4 hodinách a my sme počas ich výmeny aspoň na chvíľu vystierali naše kosti. Pri rakúskych hraniciach sme v malej dedinke mali v krásnej jaskynke poslednú spoločnú sv. omšu. Každý sa mohol v autobuse podeliť so svojim osobným zažitkom. Bol to krásny čas svedectiev účastníkov púte.
Sprevádzali nás dvaja kňazi. Manželákom veľmi známy don Jozef Dömény a kapucín brat Félix. Brat Félix bol zároveň aj našim tlmočníkom a sprievodcom. Vytvorili nádhernú dvojicu, ktorá nám poskytla všetky duchovné služby. Brat Félix mal nevyčerpatelnú zásobu piesní, veselých príhod a vtipov.
Dvaja vodiči vytvorili s nami spoločenstvo ako jedni z nás. Spoločne sme sa modlili a snažili sa nám poskytnúť potrebné pohodlie. Nečudo veď jeden z nich je dvojnásobný účastník MS. Je aj majiteľom cestovky Kristof tour, ktorá nás svojim Mercedesom bezpečne doviezla do Bratislavy. V stredu 29. apríla 2009 sme sa krátko po 14. hodine lúčili a rozišli sme sa do svojich domovov.
Bola to krásna púť a sme veľmi vďační Olinke a Jankovi Balážiovcom, ktorí to všetko organizačne pripravili. Každý z nách si teraz bude osobne pestovať ovocie tejto príležitosti. Aké nakoniec bude, za to ponesieme zodpovednosť už každý sám.
Vojtekovci