V podvečerných hodinách v sobotu 21.07.2018 sa internát UMB v Banskej Bystrici začal napĺňať manželskými pármi, množstvom detí a mládežou. Vo vestibule sme boli privítaní a v rukách sa nám ocitla obálka s menovkami, lístkami, pokynmi a programom nasledujúceho týždňa.
Tento ročník Manželských stretnutí bol výnimočný 25-tym výročím založenia a pôsobenia MS na Slovensku. Hlavnou myšlienkou a témou tohtoročných Manželských stretnutí bol čas, ktorý nám pripomínali veľké presýpacie hodiny nachádzajúce sa v aule, spolu s citátom: „Urobte čo môžete, s tým čo máte a tam kde ste“.
Rannými chválami a modlitbami nás každé ráno sprevádzali manželia Lacko a Majka Baránkovci. Bolo pre nás dospelých veľkým povzbudením, keď sme mohli počúvať žalmy, ktoré spievali naše deti a spolu s nimi sme vkladali vďaky aj prosby dňa do rúk Pána. O týždeň v sobotu už kľačalo a ďakovalo viac párov ako na začiatku našich stretnutí. Modlitba a spoločenstvo pretvára naše srdcia.
V nedeľu sme sa prvýkrát stretávali v skupinkách a tak sa od toho času dovtedy pre nás neznáme tváre, stávali známymi a bližšími. V skupinkách, cez vzájomné spoznávanie sa a zdieľanie, sme si otvárali srdcia, približovali sa k svojim partnerom, odpúšťali si, opäť sa chytili za ruku a začali sa pozerať spoločným smerom.
Nedeľňajší večer sme sa mohli odovzdať pri adorácii Ježišovi a načerpať z Jeho prítomnosti na nasledujúci týždeň. Nechali sme tu svoje starosti a trápenia, obavy a odniesli si radosť, pokoj a útechu.
Niektoré tohtoročné prednášky sa niesli v „retro“ štýle. Napríklad keď nám manželia Janko a Anka Rajskí rozprávali o zdravom sebavedomí, hovorili aj o kolobehu účastníkov MS (začínaš ako mladý animátor, potom sa s teba stáva účastník MS a po rokoch sa vraciaš znova ako animátor svojich vnúčat) a vôbec tým neutrpelo ich sebavedomie. S manželmi Podivínskymi sme si zopakovali akí sme rozdielni a komu to vlastne chýba serotonín a komu dopamín. Na záver prednášky nás „ovlažila“ aj morská vlna.
Sobotné predprednáškové pódium patrilo manželom Vojtekovcom, Gräffingerovcom a Michálikovcom Sú to manželské páry, ktoré pred 25-timi rokmi prvýkrát usporiadali MS na Slovensku a nebyť ich, dnes by sme tu nesedeli ani my. Patrí im za to uznanie, že mali odvahu do toho ísť a veľká vďaka.
Manželia Michálikovci nám v krátkej scénke rozpovedali, ako to v rozprávkach býva, keď sa po prekonaní nebezpečenstiev a nástrah usporiada svadba, zazvoní zvonec a rozprávky je koniec. Ale hlavne to, ako sa pre nás manželov, svadbou všetko práveže začína. Popoludní sa konala maturita, ktorú úspešne absolvovali všetky manželské páry a po nej bola slávnostná svätá omša s obnovou manželských sľubov.
Nedeľa bola pre mnohých tak trochu smutná, keď sme sa lúčili s našimi priateľmi. Smútok a kde tu aj slza sa zaleskla v detských očiach. Vytvorili sa tu nové priateľstvá, upevnili tie staré, vymenili sa adresy. A na vŕbe sa rozhojdal zvonec, no rozprávka sa začína. Je potrebné a niekedy aj náročné dokazovať, že skutočná manželská svätosť existuje.