Manželské stretnutia starých rodičov a seniorov (Banská Štiavnica 2.-8.7.2023)

Strana 1 z 2

Opäť po roku sa stretli starí rodičia a seniori Manželských stretnutí (ďalej len „MSS“) v prekrásnom prostredí Banskej Štiavnice v internáte Strednej odbornej školy služieb a lesníctva na letnom kurze. Hlavnou témou tohtoročného kurzu bol citát z Lukáša 3,4: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky ! Úvodom sa nám prihovorili vedúci kurzu Karol a Evka Pekárovci a poďakovali Pánu Bohu, že nám doprial tento čas, aby sme sa mohli spolu tešiť, zdieľať a predstavili nám, čo nás čaká na MSS 2023. Porozprávali o programe, praktické informácie o ranných modlitbách, o svätých omšiach, o kňazoch, o prednáškach, o ubytovaní, o stravovaní, o parkovaní. Následne predstavili celý realizačný tím.

Karol a Evka Pekárovci – vedúci pár. Snažia sa, aby všetko fungovalo, hoci sem prišli hlavne kvôli sebe. Sú pracovití a obetaví, zodpovední za chod celého stretnutia.
Lacko a Majka Baránkovci – nositelia formácie seniorov – nosná myšlienka, program, rekvizity. Skvelí improvizátori, ktorí vedia byť vážni i zábavní
Jožko a Magdalenka Krutákovci – technická podpora. Bez ich poctivej práce by sa dojem mohol deliť na polovicu
Vladko a Anička Gabčíkovci – ekonomika, evidencia, komunikácia. Tí, ktorí robia nenápadnú, ale mimoriadne potrebnú prácu
Marianka Fülöpová – formácia vdov. Uplatňuje svoje životné skúsenosti a vidieť v narastajúcom počte vdov, že sa jej darí
Don Marián Valábek – duchovné vedenie. Duchovný otec, z ktorého sa stal bard manželákov.

MSS prešli na dvojročný cyklus tém, lebo je ich veľa a do jedného ročníka by sa nezmestili. Potom prišiel na javisko Lacko Baránek, ktorý sa štylizoval do postavy evanjelistu Lukáša a voviedol nás do scénky, kde naši seniorskí herci zahrali úryvok z evanjelia podľa Lukáša, kapitola 3, verše:1-18.

3.júla 2023 – pondelok: Sviatok sv.Tomáša - apoštola. Deň sme začali o 7,00 hod. rannými chválami, ktoré celý týždeň okrem štvrtka, viedli Albín a Mária Kolkovci. Boli to modlitby Cirkvi z breviára, ktoré sú bežné u benediktínov, cistercitov, trapistov ..... Po výdatných raňajkách každé ráno pred prednáškami dopoludnia i poobede nám Pekárovci predostreli v slajdoch organizačné pokyny a povedali nové informácie a Janko Rajský prečítal Slovo pre dnešný deň od dona Mariána Valábka, ktorý pre chorobu nemohol prísť medzi nás, pritom doteraz don Marián absolvoval ako jediný všetky kurzy všetkých ročníkov, čo je obdivuhodný výkon.

Je už manželáckou tradíciou, že na našich kurzoch pôsobí kapela spolu so speváckym zborom. Sú to nadšenci, ktorí chcú aj touto formou robiť iným radosť. Pred každou prednáškou, pred svätou omšou, počas nej, pri jubileách ..... ich bolo počuť, vidieť.

S prvou prednáškou „Odkiaľ a kam smerujeme“ nás obohatili Daniel a Mária Danišovci. Sú manželmi 46 rokov. Rozpovedali nám svoj životný manželský príbeh. Povedali aj: „Od našich rodičov a starých rodičov sme získali najmä vieru v nášho Ježiša Krista. Odovzdali nám takú vieru, akú poznali oni. Bola to viera tradičná, plná dôvery. Najmä naše mamy nám s materským mliekom vštepovali lásku a dôveru k Panne Márii.“ Vyzdvihli priority manželstva: Boh, manžel/manželka, deti, rodina, blížni v Cirkvi, práca ..... V roku 2003 sa stala v ich rodine tragédia. Vo veku 23 rokov im vtedy nečakane zomrel syn Jurko. A táto udalosť akoby rozdelila ich manželstvo a rodinný život na dve polovice: pred a po. „Popri radostiach i starostiach, ktoré sme prežívali s našimi deťmi i rodičmi prišla jeseň nášho manželstva veľmi rýchlo. Aká je jeseň nášho manželstva? Múdrosť, ktorú sme získali v škole života, odovzdávame ďalším generáciám. Učíme sa trpezlivosti, obetujeme sa jeden pre druhého. Pomáhame si. Tešíme sa z maličkostí. Cestu do nebeského kráľovstva poznáme. Sv. Ján Krstiteľ nás vyzýva: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Pán Ježiš nás i dnes volá „Poď za mnou! Tak sa nebojme a vykročme za ním do zimy nášho manželstva a tešme sa na stretnutie s ním.“ Záverečná modlitba: „Pane, prosíme Ťa, keď nastane okamih definitívneho prechodu, daj, nech ho prežívame v hlbokom pokoji v Tvojej spoločnosti bez nárekov za tým, čo zanechávame. Aby bolo dokončené dielo, ktoré si nám dal počas nášho pozemského života vykonať.“

Po prednáške nasledovala práca v skupinkách, ktorú sme začali i končili modlitbou. Pri tomto prvom vzájomnom stretnutí sme poďakovali Pánu Bohu za dar života, za dar manželstva, za spoločne prežité roky, za cestu a poslanie, ktoré sme dostali. Po krátkom predstavení sa nasledoval rozhovor vo dvojici, kde sme hodnotili, čo sme prežili v manželstve od posledného kurzu MSS a tie páry, ktoré boli na MSS prvýkrát, hodnotili, čo prežili v manželstve od jeho začiatku doteraz. Navzájom sme si vymenili pracovné listy a pokojne sme sa porozprávali o prežitých udalostiach. Snažili sme sa počúvať a pochopiť partnera. Poďakovali sme sa jeden druhému za spoločne prežité roky a najmä Pánu Bohu za pomoc v živote. Po vrátení sa do skupinky sme sa navzájom zdieľali.

Poobede nám „Tri generácie a širšia rodina“ predniesli František a Silvia Urbanovci. Ústrednou myšlienkou ich prednášky bol verš z knihy Genezis 2,24: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“

„Naše manželstvo bolo hneď od začiatku iné tým, že sme sa dobrovoľne rozhodli vyskúšať spolužitie s mojou mamičkou v trojgeneračnom byte. Peniaze na byt sme nemali, ja som končila VŠ a Ferko ako asistent tiež nemal veľkú šancu získať byt v Bratislave. Myslím, že sme toto spolužitie zvládali v tejto zostave hlavne preto, že sme s Ferkom držali spolu a k sebe navzájom aj k mamičke sme sa správali s úctou a láskou. Keď sme si ublížili, poprosili sme o odpustenie a nikdy sme sa dlho nehnevali.

Keď sme svojich synov priviedli na krst do našej kaplnky Ružencovej Panny Márie v Dúbravke ako 7 a 8 ročných, vtedy nám pán farár navrhol, či by sme si aj naše manželstvo nechceli dať do poriadku. Nerozmýšľali sme dlho a po príprave na manželstvo sme si 19. júna 1993 vyslúžili sviatosť manželstva. Takto nám naši synovia pomohli nájsť opäť cestu k Bohu. A odvtedy sme stále na ceste. Čas mamičkinej a ockovej choroby nás obohatil tým, že sme sa viac primkli k Bohu, spolu po večeroch modlili a prosili o silu a pomoc pri opatrovaní babky a uzdravení dedka.“

V súčasnosti majú Ferko a Silvinka veľkú radosť z detí i vnúčat. A takto sa o nich vyjadrujú ich deti. Ferko junior: "Správanie rodičov k nám, by som nazval „veľmi podporujúce“ a čo je tiež veľmi dobre, veľmi sa nemiešajú do našich konfliktov, neradia nám neustále, nekritizujú naše smerovania. Okrem toho sa za nás každý týždeň babka aj dedko modlievajú na modlitbách otcov a na modlitbách matiek, čo je pre našu večnosť veľmi podstatná podpora. A myslím, že sa za nás modlia aj každý deň." Janko: "Kostol sme opustili aj napriek rozhovorom a otázkam rodičov a brata. Vnímam však istý typ dôvery zo strany rodičov, že aj toto naše rozhodnutie bude nakoniec k dobrému, dal by Boh! Nemajú to s nami ľahké, ale vždy cítim, že dávajú prednosť nášmu vzťahu a nezasahujú doňho a snažia sa s nami dobre vychádzať. Myslím a cítim, že sa to vo veľkej miere darí. Celkovo si veľmi cením rešpektujúci a dôverujúci postoj vo vzťahu k nám zo strany rodičov. Raz chcem byť ako oni!"

Po prednáškach sme mali skupinky, kde prebiehali zaujímavé debaty, ktoré nastolili prednášajúci. Aby sme ušetrili čas občerstvovaním kávou, čajom, vodami, vedenie kurzu vytvorilo samoobslužný priestor, kde si pred prednáškami mohli seniori pripraviť svoj obľúbený nápoja, aj počas prednášok dodržiavať pitný režim a potom pri presune do skupiniek nestrácať čas prípravou nápojov.

Nasledovala svätá omša, večera a stretnutie VPS.

4.júla 2023 – utorok: sviatok sv.Alžbety Portugalskej

Po ranných chválach a raňajkách sme sa tešili z 50.výročia sviatostného manželstva Paľka a Aničky Chmeliarovcov a Janka a Aničky Rajských. Ako darček dostali vkusne naaranžované stromčeky – ikebany, aby ďalej rástli a rozkvitali pre iných. A nasledoval deň otca Vlada Kutiša. Témou jeho prednášky bolo „Posolstvo alebo List sv.Otca Františka k 2.svetovému dňu starých rodičov a seniorov“.

„Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie“.

Pápež pozýva starých rodičov a seniorov vedome sa rozhodnúť z lásky k novým generáciám stať sa protagonistami duchovnej a neozbrojenej revolúcie nežnosti. Má sa udiať uprostred kultúry vyraďovania, ktorá vytláča starých, chorých a slabých na okraj spoločnosti. Ako znamenie Božej dobroty majú starí prinášať ovocie. Učiť ženy a mužov našej doby pozerať sa na druhých s láskou a pochopením ako sa starí rodičia pozerajú na svoje vnúčatá, učiť ich pokojnému spôsobu života pozornému voči najslabším. Dnes je čas, konkrétnou pomocou alebo modlitbou držať na kolenách vnúčatá vystrašené vojnami a konfliktami. Ako tvorcovia revolúcie nežnosti používajme najvzácnejší a pre náš vek najvhodnejší nástroj – modlitbu. Naša modlitba pomôže zmeniť ľudské srdcia, prosebné modlitby a spev chvály podopierajú spoločenstvo, ktoré pracuje a bojuje na poli života.

Všimnime si radostnú tvorivosť hier našich vnúčat. Dieťa sa hrá, dospelý pracuje a po práci sa zabáva. Hra nie je prácou, ani zábavou. Práca je zameraná na praktický cieľ, zábava slúži na rozptýlenie po práci. Hra však nemá praktický cieľ, je čistým prejavom radostnej tvorivosti. Do hry sa dieťa vkladá celou bytosťou, berie ju vážnejšie ako dospelí svoju prácu. Hra vyžaduje sústredené srdce. My sa už nehráme, len sa zabávame. Stratili sme poznanie tajomstva Boha. Boh tvorí svet ako dieťa hru, ako umelec svoje dielo. Objavujme umelca, večné dieťa skryté v každom z nás. Hra je činom čistej lásky. Láska je hra, do ktorej sa vkladáme celým srdcom. Odložme ustarostenú tvár a starosti o dôležitú prácu. Uchvátený tajomstvom hry dieťaťa v nás skúsme precítiť život, na ktorý sme už zabudli. Pohostinnosťou vychádzať v ústrety blížnemu.

Už sme prežili veľa, poznáme seba samých, svoje hranice, svoj hriech, to naše tvrdé jadro, ktoré vystupuje na povrch a vždy zrádza lásku. Poznáme svoje omyly, najviac sa mýlime, keď sme si najviac istí sami sebou. Jediná múdrosť, ktorú môžeme dúfať časom, je múdrosť pokory. Pokora ma zbavuje ilúzií o sebe samom, pomáha mi prijať druhého aj tam, kde som

o ňom stratil ilúzie. Pokora zbavuje lásku podmienok. Čím viac pokory, tým viac priestoru pre lásku sa vo mne otvára. Vtedy moja láska, moje ovocie môže rásť i keď cítim a vidím ako ubúdam.

O tejto aktuálnej téme sme sa potom porozprávali v skupinkách.

Po obede sme sa presunuli na Banskoštiavnickú kalváriu, kde sme mali kajúcnu pobožnosť so štyrmi zastaveniami, kde štyri manželské dvojice niesli drevený kríž.

Kajúcna pobožnosť

„Revolúciu nežnosti“ je potrebné uskutočniť vo vzťahoch k rodičom, k deťom, súrodencom, k bytostiam, ktorí zaľudňujú náš svet.

Vzťah k rodičom je vzťahom nezrušiteľnej blízkosti, lebo je nám daný našim pôvodom.

Ale i neprekonateľnej vzdialenosti, lebo ich svet sme opustili a vstúpili do nášho sveta.

Rodičia sú našim prvým obrazom Boha. Zjavuje sa nám rovnako v otcovi i v matke. V matke ako prijatie, v otcovi ako formovanie.

Náš vzťah k rodičom je vlastne náš vzťah k ich vzťahu. Bezpečie môjho domova tvorí vzťah vzájomnosti môjho otca a matky. Tam, kde sa ich vzájomnosť naruší, vstupuje do môjho domova odcudzenie. Do sveta sa rodíme nehotoví. Boh zveril pokračujúce stvorenie v období detstva rodičom. Rodičia nás môžu obdarovať ako nik iný a môžu nám ublížiť ako nik iný. Rodičia sú pre nás aj prvým zjavením hriechu. Rodičia obraz Boha zjavujú i zatemňujú.

Cti svojho otca i svoju matku. Ctiť znamená uznať dar života. Prijať rodičov znamená prijať seba. Vďakou oceniť dary, ktoré mi dali a v odpustení prijať rany, ktorými ma poznačili. V rodičoch prijímam nielen to, kým som bol, ale aj to, kým budem. Kráčajú predo mnou k smrti. Ak pohrdnem ich slabosťou, pohrdnem sám sebou. Prijať rodičov dokážem iba vtedy, ak od nich odstúpim k Bohu. Zo svojich myšlienok odstúpiť k Božím myšlienkam. Od toho, čo viem, k tomu , čo neviem, ale vie Boh. Pravdu o našich vzťahoch treba prenechať Bohu. Veď Boh ma tvorí nielen z toho, čo mi rodičia dali, ale aj z toho, čo mi vzali. Všetci sme deťmi jedného Otca na nebesiach. Rodičia i deti sú stratení, navzájom sa zrádzajú a potrebujú odpustenie. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Otče, odpusť mi, lebo neviem, čo robím. V tých slovách sa môžeme stretnúť. Deti a my. Náš príbeh v ich príbehu. V žiadnom vzťahu sa nestretáme s niečím, čo by bolo natoľko naše vlastné. A predsa to vlastné musíme vo svojich deťoch stratiť. Na svet deti prišli bezmocní, maličkí a nahí. Všetko, čím sme, nám bolo darované. Boh nám do života posiela deti, aby sme si na seba spomenuli. Boh sám sa nám zjavuje ako dieťa. V Ježišovi Kristovi sa Boh spolu s človekom zjavuje v jednom bytí.

Evanjelium trvá na tom, že i my sa v Kristovi máme stať večným dieťaťom, večne sa rodiť z večného Otca. Naše deti idú ďalej a jedného dňa sa stratia v dospelosti. Toto obdobie je pre rodičov vzťahom neistoty, pokorenia a bezmocnosti. Nik nemá silu pokoriť nás tak, ako naše deti. A oni to aj tým, či oným spôsobom aj urobia. Svoju vôľu potrebujú oddeliť od našej a zobrať život do vlastných rúk. Musia povedať nie. Azda raz budú súhlasiť slobodne. Deti nás vedú k pokore ducha. Raz ich už nič naše neovplyvní. Čo je ľudsky nemožné, odovzdajme Bohu, v ktorom je všetko možné. Každé dieťa je iné. Učme sa prijímať všetky svoje deti. Ako otec v príbehu o Márnotratnom synovi. Jedno dieťa sa stratilo v slobode, druhé v poslušnosti. Dvere otcovho domu zostali otvorené pre oboch. Cesta našich detí k zodpovednej samostatnosti od nás žiada vzdať sa privlastňovania, zrieknuť sa predstáv, aké by deti mali byť a ich osud prenechať Bohu. Všetci sme totiž bratmi a sestrami, spoločenstvo hriešnikov, zmierené božou láskou, v domove večného Otca.

Súrodenci, v každom z nás sa iným spôsobom odráža podoba tých, čo nás splodili.

So súrodencami spolu vstupujeme do príbehu života. V tom je naše spojenectvo. Starší súrodenci sú naši sprievodcovia, mladší nasledovníkmi. So súrodencami nás môže spájať vzájomnosť seberovných, no rodí sa i prvá rivalita, zrady, intrigy. Prvé snahy vyniknúť, zaujať pozornosť rodičov. Aj detské srdcia poznajú opojenie z potlesku, či horkosť pocitu bezvýznamnosti. Ako rýchlo vie vzplanúť a dlho horieť krutý plameň súrodeneckej žiarlivosti. Čo z nášho súrodeneckého vzťahu zostane? Často jedinou témou, ktorá súrodencov spája a nakoniec aj rozháda, je záujem o majetok, ktorí zdedia po rodičoch. Súrodenecké vzťahy zobrazuje príbeh Jozefa a jeho bratov. Jozef je poslušný syn, miláčik svojich rodičov, jeho bratia sú naopak nespratní uličníci. Bratia začnú Jozefa nenávidieť pre to, že ho otec nemúdro uprednostňuje a aj preto, že Jozef pravidelne informuje otca o ich výčinoch. Dohodnú sa, že brata zabijú. Neskôr zmenia svoj zámer a predajú ho do otroctva v Egypte. Ich vzťahy nadobudnú mentalitu zločineckej skupiny. Jozef sa stane mocným mužom v Egypte. Bratia kupujúci od Jozefa obilie v čase hladu stanú sa mu celkom vydaní na milosť a nemilosť. Jozefov príbeh je príbehom nádeje aj pre tie najznesvárenejšie súrodenecké vzťahy. Premena sa rodí tam, kde svoje zranené a pomotané vzťahy otvoríme Bohu. Jozef sa pozrel na príbeh z Božieho pohľadu. Videl vzťahy domotané vášňami a malichernosťou, ani on sám nebol bez viny. Odmietol pohodlnú rolu nevinnej obete. Neponechal v sebe miesto pre pocit krivdy, hnev, či túžbu po pomste. Stal sa čitateľom Božieho príbehu. Iba tak mohol vydeseným bratom, keď sa im dal spoznať, so slzami v očiach povedať: „A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive.“ Jozef sám seba prijal ako postavu príbehu, ktorý píše Boh. Iba tak mohol bratom odpustiť a ďalšiu časť príbehu písať spolu s Bohom….

Nasledovala svätá omša. Hlavným celebrantom bol Vlado Kutiš spolu s donom Jozefom Doménym a otcom Rastislavom Dzurjovčinom. Otec Vlado povedal v homílii niekoľko hlbokých myšlienok. Šťastný človek sa nemusí obávať nevyhnutnosti smrti. Večnosť nás oslobodzuje z márnosti. Iba láska je večná. Zmysel má iba to, čo som urobil z lásky. Žiadny z dlhov nebude premlčaný. Splatiť dlh zo svojich vzťahov. A vyzval nás: „poďme do toho, konajme !“

Na záver sa k nám prihovoril otec Dzurjovčin: „Prišiel som medzi dôchodcov, ale tu nie sú dôchodcovia, tu sú mládežníci vo veku. Uchovajte si mladosť.“

Veľmi silnou a hlbokou časťou večera bola Pobožnosť za zosnulých a posvätenie pamätníka. Je prejavom úcty a pripomienkou k našim drahým zosnulým, ktorí nás predišli do večnosti. Cez celú sálu prešiel liturgický sprievod. Otec Vlado s paškálom, vdovy a vdovci so sviečkami vystúpili na pódium. Otec Vlado vykonal akt posvätenia pamätníka. Spievali sme litánie k svätým a spoločné modlitby za zosnulých a všetkých našich drahých.

Večer počas stretnutia VPS-iek sa nám online prihovoril don Marián Valábek. Bolo veľmi radostné vidieť a počuť ho.

5.júla 2023 – streda: sviatok svätých Cyrila a Metoda

Ráno pred prednáškou sme si pripomenuli s manželmi Jožkom a Aničkou Ficíkovcami a tiež s Elenkou Horváthovou ich 40 rokov sviatostného manželstva.

A už nás čakala prednáška Vlada a Zitky Grigarovcov: „Komunikácia – stretnutie sŕdc“. Po krátkom predstavení zdôraznili nesmierny význam komunikácie medzi ľuďmi a zvlášť medzi manželmi a v rodine. Spočiatku komunikovali tak, ako to videli vo svojich pôvodných rodinách. Niekoľko rokov sa nevedeli dohodnúť na základných istotách v manželstve, napríklad, kde budú bývať. Po sedemnástich rokoch sa dostali na Manželské stretnutia a zistili, že sú normálni manželia, ktorí riešia normálne manželské problémy. V našom živote sú mimoriadne dôležité vzťahy. Vzťah s Bohom, vzťahy medzi ľuďmi, v rodine, medzi manželmi. Naše vzťahy sú také dobré, aká je komunikácia v nich. Spomenuli pravidlá dobrej komunikácie, odvážnej komunikácie, chyby pri počúvaní. Každý pár je jedinečný a musí hľadať svoj štýl komunikácie a každá komunikácia by mala mať v sebe zahrnutú vzájomnú úctu. Pápež František k 56. svetovému dňu komunikácie, ktorý sa slávil 29.5.2022 s mottom: „Počúvaj ušami srdca“, sa zameral na sloveso počúvať a napísal: „Ak je počúvanie srdca vzťahom medzi Bohom a ľudstvom, potom zameranie našej pozornosti na to, koho počúvame, čo počúvame, ako počúvame, je rozhodujúcim prvkom, ktorý nám umožňuje rásť v umení komunikovať. Jednou z foriem komunikácie je aj dotyk. Najvyššou formou komunikácie je dotyk Boha nás, v podobe Eucharistie, dotyk Boha našich sŕdc. Teóriu striedali svedectvá z ich manželstva, k tomu pridali hlboké myšlienky iných ľudí a pesničku Mareka Ztraceného: Originál.

Nasledovala práca v skupinkách.

Osobne nás navštívili manželáci Marián a Gitka Kubešovci a Jožko a Marcelka Rybkovci.

Poobede sme si so záujmom vypočuli aktuálnu prednášku Damiána Baránka a Pavly Bicianovej: Umelá inteligencia.

Prednášajúci vysvetlili, čo je umelá inteligencia = je schopnosť zariadenia (notebook, auto.....), prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie, tvorivosť ....., načreli do historického okienka, do súčasnosti = online nakupovanie, reklama, digitálny osobný asistent, automatické prekladače, inteligentné domácnosti, mestá a infraštruktúra, výroba, ako úroveň generatívnej umelej inteligencie mení tvorbu obrázkov, videí, zvuku či textov. Vyskúšali priamo vyrobiť obrázky alebo zadali chatu GPT navrhnúť nedeľný obed s nákupným zoznamom a tabuľkou surovín s približnými nutričnými hodnotami. V druhej časti nám rozprávali na trochu vážnejšiu nôtu, keďže s príchodom pokrokových a inteligentných technológií prichádza aj možnosť ich zneužitia na osobné, politické alebo mocenské účely. Pavla Bicianová tak priblížila bioetické výzvy spojené s umelou inteligenciou, ktorej vývoj ide závratnou rýchlosťou, no regulácia zatiaľ v praxi nefunguje.

V rámci živej besedy - diskusie nás zaujímali najmä morálno-etické problémy spojené s prílišným zjednodušovaním života s dopadom na vývoj mladej generácie, plagiátorstvo s dopadom na vývoj kritického myslenia alebo konverzačné nástroje s dopadom na zníženie úrovne socializácie a na prehlbovanie ešte väčšej osamelosti.

Aj táto téma je spojená s prolife. Ak sa niečo tvorí a dobro človeka nie je v samom strede záujmu celej spoločnosti, spoločnosť upadá v hodnote ochrany života od počatia po prirodzenú smrť.

Damián a Pavla boli veľmi vďační za pozvanie a skvelú atmosféru Manželských stretnutí starých rodičov a seniorov, lebo chceme porozumieť mladšej generácií a odovzdávať jej dôležité hodnoty a svoje skúsenosti moderným jazykom, aby nezabudli slovami Dona Bosca, že máme nohami kráčať po zemi, ale srdcom byť v nebi.

Po večeri sme mali v skupinkách veľmi užitočné modlitby za potreby manželov.

6.júla 2023 – štvrtok: sviatok svätej Márie Goretti

Ráno sme si pripomenuli 45.výročie sviatostného manželstva Chlebanovcov, Matúšovcov, Podivinských, Kolkovcov a Bernátovcov. Po poriadnej dávke hudby a piesní nás Lacko a Majka Baránkovci vo videu voviedli do životného priestoru, myslenia a každodenných starostí Petra a Anky Ľubuškých z Hliníka nad Hronom. Videli sme Petrove kamene, ktoré zbiera takmer celý svoj život.

A z videa sme preskočili do reality, keď začala s hore menovanými živá beseda. Manželia Ľubuškí sa v úvode predstavili. Zosobášili sa, keď mal Peter 41 rokov a Anka 29 rokov. Majú troch synov a dve dcéry. Z paneláku v Trenčíne sa presťahovali na dedinu do Hliníka nad Hronom do rodinného domu so záhradou a sadom po Ankiných rodičoch. Peter sa zamestnal ako údržbár v blízkych Sklených Tepliciach. V kúpeľnom parku bager vykopal zvláštne keramické tégliky. Chlapi skonštatovali, že sa do nich vmestí „frťan“ a tým to pre nich skončilo. Petrovi to nedalo, a z kníh vyčítal, že v roku 1786 bola v Sklených Tepliciach amalgamačná strieborná huta a konal sa tu ako prvý na svete medzinárodný vedecký kongres - teda tu, a nie v Oxforde alebo na Sorbonne ... Do rúk sa mu dostala Zlatá kniha banícka – učebnica o baníctve pre princov Jozefa II. a Leopolda – detí cisárovnej Márie Terézie, z roku 1763. Podľa kvalitných máp v tejto knihe spolu s deťmi vyhľadávali staré bane a na ich haldách si kladivkami rozbíjali zlatisté a strieborné kamene a nosili ich domov. Chodili po stáročných opustených baniach, ale hlavne po Petrových „srdcovkách“ – štiavnických vodných nádržiach – tajchoch. Petrov záujem o ne prešiel aj na najstaršiu dcérku Aničku, ktorá o tajchoch na Piargu napísala aj svoju bakalársku prácu, ktorá bola v roku 2010 vyhodnotená ako najlepšia vo svojom odbore na Univerzite Komenského.

Anka je úplne odlišný povahový typ ako Peter. Má pevnú vôľu, je veľmi praktická a neuveriteľne pracovitá. Rád ju pozoruje pri práci v kuchyni, kde neurobí ani jeden zbytočný pohyb. Rada pracuje v zeleninovej záhrade, kde jej Peter pomáha. Anka má mimoriadne vzácny dar komunikácie, hlavne s deťmi. Keď prišli zo školy, postupne ich vyskúšala zo všetkých predmetov. O katechézy detí sa staral Peter. O manželke Anke sa krásne vyjadril: „Našiel som v tebe to najcennejšie na tomto svete a po ničom inom netúžim.“ Peter a Anka: „Aj vďaka MSS nás čaká neľahká úloha: aby bol náš vzájomný vzťah stále krajší a podobnejší vzťahu Božského Ženícha a jeho nevesty Cirkvi.“

Po obede sme vyfasovali suchú večeru a keďže ráno sme mali miesto ranných chvál už o 6,45 hodine svätú omšu, mali sme k dispozícii voľný poldeň, ktorý sme využili rôzne podľa chuti, záľub a zdravotných a pracovných možností. Skupinky seniorov išli obdivovať krásy Banskej Štiavnice, asi najviac spolu s Petrom Ľubuškým, ktorý im robil sprievodcu, alebo aj individuálne. Navštívili centrum mesta s Trojičným námestím, pozreli si zhorených 7 domov a ich rekonštrukciu, Banku lásky, Botanickú záhradu, Starý Zámok, Nový Zámok, Banské múzeum v prírode, ale i okolie mesta: tajchy, Počúvadlianske jazero, Hrad Sitno, Kaštieľ s múzeom vo Svätom Antone, Štiavnické Bane a iné.

Večer bola vyložená Sviatosť oltárna k adorácii.

7.júla – piatok: Spomienka na kňaza Antona Máriu Zaccariu

30 rokov sviatostného manželstva oslávili Ferko a Silvinka Urbanovci.

Nasledovala posledná prednáška nášho kurzu Janka a Aničky Rajských: Duchovná cesta manželov. V úvode si položili otázku: Po akej ceste kráčame ďalej naším životom?

Odpovedali si, naše putovanie je hľadanie bližšieho vzťahu k Bohu. Citovali Jána 14,6:

Ježiš povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“

Hľadajúci sv. Augustín sa pýta: „Akou cestou ísť? Aká je pravda?“ A po nejakom čase si našiel aj odpoveď: „Ježiš zostal u Otca, ale obliekol si telo a stal sa Cestou a Pravdou.“ Zvlášť teraz pre nás platí: „Vy ste soľ zeme...svetlo sveta. Ale pozor - nepresálať, osoliť tak akurát, kde treba dodať chuť....“ hovorí don Luscoň. „Zastaviť reťazovú reakciu zla miernym posvietením na dobro.“

Pravda: Aká je pravda v nás? Sv. Augustín dlho hľadal pravdu okolo seba. Zmenil sa, až keď našiel pravdu v sebe. Pápež František :„Láska a egoizmus, pokora a pýcha, láskavosť i tvrdosť, srdečnosť i odmeranosť prebývajú v nás, v našich srdciach. A my sme často zmätení a bezradní, čo s tým všetkým robiť. .... Aj to je časť reality ľudského života. Aj to je časť pravdy o nás. Pápež František nám hovorí: „Povzbudzujte sa vo vzájomnej citlivosti a vnímavosti na seba, inak otupiete, oslepnete.“ Staroba prináša rôzne úskalia a môj partner mi môže najviac pomáhať“. „Jeho nikto nenahradí.“ „To malé gesto lásky a pocítime chvíľu milosti, pocítime v srdci radosť, dobrá emócia sa vráti.“

Kardinál Cantalamessa hovorí:

„ My často vnímame len to, že my prijímame Ježiša v Eucharistii. Až tak si neuvedomujeme, že aj On prijíma nás. On ako človek mnohé veci neprežil – nebol ženatý, nemal deti, nebol starý. Toto všetko cez Eucharistiu prežíva s nami. A toto je tá veľká vec. Ak Boh Otec dovolí nejaké utrpenie, nie sme v tom sami. Ježiš nesie s nami každé naše utrpenie, každú emóciu a prikrýva nás svojou milosťou.“

Nasledovala práca v skupinkách.

Po obede sme sa premiestnili, väčšinou autami, niektorí aj pešo, do Lesníckeho arboréta Kysihýbeľ, ktoré sa nachádza na okraji mesta v nadmorskej výške 542 metrov a bolo založené v roku 1900. Tam sme mali štátnicu. Trasu vytýčili a po skončení štátnice ju likvidovali Jožko Ivanič a Marián Mliečko. Na stanovištiach sme si postupne vytiahli 5 otázok, na ktoré sme si sami navzájom vo dvojiciach odpovedali. Nakoniec sme sa občerstvili v Junior klube, kde slúžili Peter a Gabika Huliakovci. Pri návrate do internátu nás vítali Jožko a Magdalenka Krutákovci, ktorí nám odovzdali diplom o úspešnom absolvovaní štátnic, ktorej sa osobne v Arboréte zúčastnilo 101 účastníkov. Grafický návrh diplomu MSS 2023 pripravila Milka Bocková z Ružomberka. Vít Géci zabezpečil hudobný sprievod pri odchode i príchode zo štátnice.

Nasledovalo fotenie a slávnostná svätá omša s obnovou manželských sľubov. Po slávnostnej večery sme mali už tradičný vedomostný kvíz z piatich oblastí: 1.citáty z českých filmov, 2.návrat do školy, 3.na Slovensku je krásne, 4.Banská Štiavnica a okolie, 5.šport, ktorý pripravil Karol Pekár. Súťažiace tímy vytvorili skupinky MSS 2023 tak, ako boli od začiatku kurzu. Súťaž bola veľmi vyrovnaná, lebo 5 tímov získalo rovnaký počet bodov. Musela prísť rozhodujúca otázka. Koľko dní uplynie 17.novembra 2023 od svadby Pekárovcov ?

Napokon vyhrali: Urbanovci, Augustínovci a Haviarovci 21/25, odchýlka 40 dní, druhé miesto obsadila skupinka: Kubištelovci, Hujovci, Chlebanovci 21/25, odchýlka 155 dní a tretie miesto skupinka: Grigarovci, Bročkovci, Štefánkovci 21/25, odchýlka 260 dní.

Víťazi získali ceny: spomienkové predmety a špeciálnu prémiu právo vybrať si prednášku na MSS 2024. Pred, počas i po náročnom kvíze nás čakala porcia sladkých zákuskov a ovocie. Stanko Kužela nám pripravil „kyticu“ vtipov a schuti sme sa zasmiali.

8.júla – sobota: Spomienka Panny Márie

Po ranných chválach a raňajkách nasledoval blok svedectiev, postrehov a ďakovaní.

Na pódiu sa vystriedali: Julo Bročko, Mária Danišová, Stanko Kužela, Peter a Gabika Huliakovci, Stanko Veselský, Lacko Bittšanský, Albín a Mária Kolkovci, Milan a Mária Kohutiarovci, Anna Janáková, Roman a Gabika Klihavcovi, Rudolf Potočňák, Anna Adamová, Marta Praznovcová, Robert Podivinský ktorý nám pripomenul „morskú vlnu“.....

Po svätej omši, na záver s kultovou pesničkou „Spoj nás v jedno, Pane !“ a dobrom obede sme sa pomaly pobalili, rozlúčili a odcestovali domov. Opäť nám bolo spolu dobre a načerpali sme veľa lásky ľudskej, ale aj Božej. Je našou povinnosťou ju šíriť ďalej, v okruhu našej pôsobnosti. Nebojme sa, Boh je s nami !

Kalendár z dreva „Naša rodina“ z dreva zhotovila rodina Baránkovcov a priatelia.

Don Marián nás stále povzbudzuje, aby sme písali pamäti a ukladali spomienky. Vyhoveli sme mu – máme Pamäť MSS. Baránkovci pripravili rollupy zo šiestich ročníkov MSS a pripravujú ďalšie.

Spevácka a hudobná družina mala k dispozícii nové spevníky, na ktorých sa spolupodieľala Michaela Veselská.

Počas kurzu sme mali k dispozícii kaplnku s Eucharistiou, o ktorú sa starali Peter a Gabika Huliakovci.

V sále sme mali košíčky, kde seniori mohli poďakovať prednášateľom. Je to milé a povzbudzujúce, keď sú odmenení aj takouto formou.

Jožko Páleník a Karol Pekár pripravili prešmyčky z mien účastníkov, z čoho vznikli vtipné slová.

Hudobná a spevácka družina účinkovala pod taktovkou speváčky Márie Baránkovej a pianistu a speváka Stanka Veselského, ktorú tvorili gitarista a spevák Vít Géci a speváci a speváčky: Anka Adamová, Marta Jarošová, Anka Ficíková, Mária Veselská, Jožko Ivanič, Karla Kočalková, Vlado a Ivonka Oláhovci, Vlado Grigar, Mária Kohutiarová, Mária Podivinská..... Na slávnostnej svätej omši v piatok nám zahrala a zaspievala aj Terka Hujová.

Naše sestry vdovy ako každoročne ponúkali službu modlitieb za naše úmysly.

Peter Serafín opäť pripravil zbierku citátov, myšlienok pod názvom: „Ja som dobrý pastier“.

Marianka Fülöpová pripravila kartičku s názvom Najväčšie umenie - starnúť s radostným srdcom

A tradíciu neprerušili ani Vlado a Zitka Grigarovci, ktorí vyrobili džemíky z vlastnej záhrady.

Vo vstupnej hale bol stolnotenisový stôl, čo mnohí využili a trocha si zašportovali. Jednou z najaktívnejších bola Veronika Géciová.

Pri pozeraní do Adresára MSS 2023 sme zistili, že

najviac mužov malo meno: Jozef: 10 x, Vladimír: 6 x, Ján: 4 x,

najviac žien malo meno: Mária: 12 x, Anna: 11 x, Marta: 4 x.

Najviac manželákov – seniorov bolo z Bratislavy: 12, s donom Mariánom 13, z Trenčína a Konskej: 4. A Roman a Gabika Klihavcovi prišli z Dubí, z Českej republiky.

Veľké ďakujem patrí nášmu vedeniu MSS, ktorí pracovali celý rok, VPS-kám, kňazom a všetkým už spomenutým manželom alebo jednotlivcom, ktorí sa akoukoľvek formou spolupodieľali na organizácii kurzu, ale najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu za náš život, za vieru, za lásku, za vzťahy, za MS a MSS.

Štatistika:

MSS 2023 sa zúčastnilo 46 manželských párov, 12 vdov, 2 vdovci čiže 17 skupiniek, 1 slúžiaca účastníčka Katka Galmišová a 3 kňazi: don Jozef Dömény, otec Rastislav Dzurjovčin, otec Vladimír Kutiš. Spolu nás bol rekordný počet: 110 osôb. Online sa nám prihováral, počúvali sme jeho Slovo pre dnešný deň, modlil sa za nás duchovný otec MS a MSS don Marián Valábek.

Myšlienky:

„Nie je bohatý ten, kto veľa vlastní, ale ten, kto veľa dáva.“ IN: Daniel a Mária Danišovci vo svojej prednáške: Odkiaľ a kam smerujeme.

Francisco LuisBernárdez: „Všetko, čo má strom v korune, pochádza z toho, čo má pod zemou.“

IN: Ferko a Silvinka Urbanovci vo svojej prednáške: Tri generácie – širšia rodina

Z katechéz Sv. Otca Františka venovaných starobe (z kapitoly o Eleazárovi):

„Možno práve nám seniorom prislúcha jedno veľmi dôležité poslanie: prinavrátiť viere jej česť, urobiť ju dôslednou, koherentnou, čo je svedectvo Eleazara - dôslednosť až do konca. Praktizovanie viery nie je symbolom našej slabosti, ale skôr znakom jej sily. Už nie sme mladíci. Nežartovali sme, keď sme sa vydali kráčať Pánovou cestou!“

IN: Ferko a Silvinka Urbanovci vo svojej prednáške: Tri generácie – širšia rodina

Thomas Merton: „Tá najhlbšia úroveň komunikácie nie je komunikácia, je to prepojenie. Je bez slov, je za hranicou slov, je za hranicou reči a je za hranicou predstavy.“IN: Vlado a Zitka Grigarovci vo svojej prednáške: „Komunikácia – stretnutie sŕdc“

Pápež František: „Modliaci sa manželský pár v stave milosti má úžasnú silu a úžasnú moc. Boh vás potrebuje ako nástroje.“IN: Janko a Anička Rajskí vo svojej prednáške: Duchovná cesta manželov

Dávid Torkington: Pustovník: „Cítiť lásku manžela/ky v objatí Božej lásky je obrovský dar. A o to viac dať pocítiť z celej sily lásku trpiacemu partnerovi je veľká pomoc pre neho dostať sa bližšie k láske Božej.“IN: Janko a Anička Rajskí vo svojej prednáške: Duchovná cesta manželov

Slovenské príslovie: „Toľko žiješ, koľko sa raduješ.“