V horúce sobotňajšie popoludnie 22. júla 2023 sa priestory banskobystrického internátu univerzity Mateja Bela začali opäť napĺňať - tentokrát účastníkmi 2. turnusu letného kurzu manželských stretnutí. Mnohí z nás účastníkov sem prichádzali s radosťou, oživujúc si dávnejšie spomienky. Manželáky opäť v Bystrici J - staré známe priestory... Postupne si oživujeme aj tváre personálu a čo je fajn, prijímajú nás stále ako svojich. Prestávka štyroch rokov, ale akoby neboli. Účastníci MS z posledných dvoch/troch rokov sa zorientovávajú v novej lokalite a to, čo ponúkajú skromnejšie podmienky internátu (napr. oproti podmienkam hotela v Starej Ľubovni), v nálade dopĺňajú tváre známych. Radostné stretnutia, objatia prichádzajúcich. Začína to naberať typickú manželácku atmosféru. A úplne noví účastníci, ktorých je tento rok až tretina manželov, sa postupne rozhliadajú, čo to bude, čo ich čaká.
Návrat do Banskej Bystrice opäť umožnil, aby sa kurzu mohlo zúčastniť viac rodín. Aj to množstvo účastníkov bývavalo také typické pre predkoronovské manželáky v BB... Máme síce k dispozícii iba jeden blok, ale aj to má svoje výhody - bude menej presunov účastníkov z miesta na miesto v rámci programu.
Aj keď sme boli v tradičnej BB, predsa len sme mali niekoľko zmien. Program sme už nechali skrátený na 7 dní a začínal teda už v sobotu večer sv. omšou a informáciami. A od nedele rána už naplno bežali prednášky, skupinky a deťom sa medzitým odhodlane venovali naši animátori.
Ďalšou novinkou bolo, že sme sa opäť mohli stretávať v starej aule univerzity, hneď vedľa internátu. Bolo to super blízko a tým veľmi praktické. V sále nás už po prvom turnuse vítal obrovský maják, ktorý symbolizoval tohoročnú tému „Svieť svetlo v tmách“. Úplne vstúpiť do témy nám pomohol aj úvodný scénický tanec, kde hlboké slová piesne (o hľadaní seba samých v tmách, o hľadaní svetla do našich životov a o našom ďalšom poslaní byť svetlom pre iných) nám tancom sprostredkovali milé svetielkujúce dievčatá a hľadajúci dobrovoľníci z našich radov J.
Hlavná náplň kurzu – t.j. prednášky zamerané na budovanie našich manželstiev – ich témy už boli tradičné, ako vždy na letnom kurze. Ďakujeme zo srdca všetkým tým, ktorí prijali našu prosbu a pripravili si prednášky, v ktorých zároveň popri teórii zdieľali aj svoje životy. Aj tento rok nás na každú prednášku pripravovali krátke výstižné básničky od nášho manželáka Mirka. A potom to už bol čas pre našich prednášajúcich priateľov, tento rok: Jedinákovcov, Laktišovcov, Zacharovcov, Paldanovcov, Nemcovcov, Baginovcov, Škurlovcov, Karkoškovcov a Banasiewiczovcov. Ich svedectvá boli úprimné, mnohé aj veľmi dojímavé, hlboké, ale nechýbali ani úsmevné momenty. A aby oni nezabudli na túto prednášku J, odnášali si domov svetlo v lampáši a ručne vyrobený notes so symbolom majáka. Tak ako minulý rok, aj tento krát sme mali z organizačných dôvodov dve dvojice prednášok spojené do jednej (Vyjadrovanie pocitov so Základmi komunikácie a Napĺňanie potrieb s Pozornosťami, ako prejavmi lásky). Takéto svedectvá boli dobrým odrazom do práce manželov v skupinkách. Pohľady do našich manželstiev a naša ochota hľadať cesty bližšie k sebe, aj k Bohu, k hľadaniu, napĺňaniu Božej vízie o sviatostnom manželstve. K tomu nám všetkým výrazne, veríme, pomáhali aj ranné modlitby, večerné sväté omše, aj celonočné adorácie v kaplnke.
Mali sme k dispozícii 6 kňazov (5 saleziánov Vinš, Dömény, Zachar, Skala, Kupka a 1 diecézny kňaz Jožko Pajerský), ku ktorým mohli ľudia prichádzať na rozhovor, či sviatosť zmierenia. Milé bolo, že tento rok to boli všetko Jožkovia - a medzi nimi vyčnieval menom iba jeden Dominik J. Veľmi nám chýbal don Marián Valábek, ktorý musel byť doma v rekonvalescencii po operácii, ale sa nám pripomínal aspoň cez tie jeho ranné slovká, ktoré nám tentoraz namiesto neho čítal don Dominik.
Rodičia si spokojne mohli užívať prednášky a prácu v skupinkách, kým sa im neúnavne starali o deti animátori. Boli veselí, mimoriadne spevaví, družní a podľa slov hlavnej animátorky Lydky to bolo preto, lebo sa tento rok zišla skupina mladých aj hlbokých vo viere. A to im pomáhalo zažiť krásne chvíle pri modlitbách, starostlivosti o deti, aj v spoločných chvíľach.
Aj naša manželácka kapela sa postupne nakoniec pekne vyskladala. Vždy sa tvorí na mieste z účastníkov turnusu a keďže zo zabehaných hudobníkov tento rok tu veru veľa nebolo, bola to pre nás organizátorov dosť veľká neznáma. Ale dôverovali sme a vyšlo to. A tak ďakujeme všetkým a hlavne tým novším, ktorí nakoniec nabrali odvahu, zvlášť klávesistke Martinke, lebo bez nej by nástroj zostal nemý. A samozrejme aj všetkým ochotným speváčkam, lebo bez kapely - dôležitej súčasti nášho manželáckeho programu - by to nebolo ono.
Celý program pre manželov vyvrcholil maturitou v lone prírody, opäť pod kopcom Laskomer. Čas určený jednotlivým párom na vzájomný rozhovor, ako reflexiu na podnety tohto týždňa. Ale všetko sa to začalo milou zábavnou formou. Maturitná komisia nás odskúšavala, ako sme cez týždeň počúvali, a keďže sa to všetko dialo pod majákom, sťaby na mori, tak sme skladali papierové lodičky, plávali rôzne štýly, či preverovali svoje schopnosti v navigácii. Po ukončení trate, ktorá reflektovala tému aj prednášky, sme si zaslúžili diplom od maturitnej komisie.
Najkrajšie vyvrcholenie manželákov býva svätá omša, kde slávnostne oblečení a naladení sme si obnovili svoje manželské sľuby. Don Dominik nám v príhovore (cez stretnutie Ježiša so samaritánkou) pripodobnil naše manželstvá ku studni, v ktorej pôsobí Duch a pravda - živá voda pre nás a tých, ktorým sme blízko. Aj don Marián sa na záver s nami aspoň na chvíľočku spojil on-line a podnietil nás, aby sme vo svojom okolí zasievali semená toho, čo sme cez týždeň získali.
A čo bolo ešte tento rok na našom kurze?
- Doplnkové večerné programy. Jeden o závislostiach a boji s nimi a druhý o metódach prirodzeného plánovania rodičovstva ako životného štýlu. Vďaka manželom Beatke s Vladom a Olinke s Ferkom, ktorí ochotne dlho do noci prinášali nové poznatky tým, ktorí sa o to zaujímali, či potrebovali.
- Zažili sme tiež obohacujúci večer v našich skupinkách, kde sme sa navzájom modlili za potreby.
- Okrem utorkového voľného popoludnia pre rodiny, sme už tretí krát mali vo štvrtok spoločné rodinné popoludnie hier a súťaží pre všetkých Hry nám, aj s patričným slávnostným oficiálnym úvodom, pripravili animátori a s chuťou nás povzbudzovali pri našich výkonoch.
- Už tradične vo veľkej radosti a spontánnosti prežitý aj krátky tanečný večer, kde sa rodičia, deti a animátori vytancovali a vyšantili.
- Novinkou boli tiež cateringové večere. Balíčkovaná strava bola chutná a navyše aj šikovne rozdaná, čím sme získali čas pre svoje rodiny.
- Tradičný predaj kníh z vydavateľstva Don Bosco, aj s novinkou Malá cesta kresťanských manželov.
- Vestibul pred sálou bol počas týždňa malou benefičnou výstavou kresieb a diel nášho manželáka Peťa a jeho kolegyne. Ich zakúpením sme mohli podporiť kúpu nového elektrického vozíka pre ťažko handicapovanú mladú ženu, ktorá na to prostriedky nemá. Tešíme sa, že sa dobrá myšlienka vydarila a vďaka štedrosti nášho spoločenstva mladá žena získa kvalitný vozík.
Myslíme, že na tohtoročnom kurze sme sa cítili veľmi dobre. Počasie, z počiatku horúce, sa postupne umúdrilo a dážď nás tak vážnejšie zastihol vlastne len jedno popoludnie. Bolo nás celkove 76 párov, 131 detí z toho 23 bábätiek, 55 animátorov, 6 kňazov, hlavná animátorka a hospodárka. Spolu 345 duší.
Kurz bol oproti coronovským ročníkom 2021 a 2022 približne 2x väčší, ale v porovnaní so starými ročníkmi výrazne menší, čo mu dodalo pokojnejšiu atmosféru. Ďakujeme za všetkých a hlavne všetkým, ktorí v čomkoľvek priložili ruku k dielu a ochotne poslúžili tomuto spoločenstvu a nebolo toho málo. Zvlášť prednášajúcim, ich mentorom, VPS-kám a kňazom. Ďalej tým, čo pripravili úvodný aj záverečný vstup aj tým, ktorí nabrali odvahu a vystúpili so svojim svedectvom. Tým, ktorí napriek únave neúnavne vstávali a viedli ranné modlitby, zvukárom, hudobníkom, spevákom, kostolníkom. Tým, ktorí v nočných hodinách bdeli pri Ježišovi a predkladali mu prosby za celé spoločenstvo. Tým, ktorí pomáhali pri rozdávaní večere a umývaní stolov po nej. Tým, ktorí strážili naše autá. Fotografom. Celému tímu tých, ktorí pomáhali pri maturite a slávnostnej svätej omši. A zvlášť milému animátorskému tímu a našej hospodárke. Tým, ktorí poslúžili úsmevom, vnímavosťou na iných, ktorí pokojne rešpektovali požiadavky nás, organizátorov. A tiež všetkým tým z veľkej rodiny manželákov, ktorí sa nášho kurzu nezúčastnili, ale na nás mysleli a podporovali nás modlitbami.
Prosíme Pána, aby svetlo, ktoré nám symbolizoval maják, postupne prichádzalo do našich manželstiev - Svetlo pravdy a života, nás viedlo a otváralo. Aby sme mali odvahu „vstúpiť na vodu“, uveriť Ježišovi v našich manželstvách a byť poslami Jeho svetla v našom svete.
S vďakou Bohu
Juraj a Gabika Polakovičovci